Ktoré stromy majú jedlé listy?

Updated: Apr 21

Apríl je čas, keď väčšina stromov po zimnom spánku opäť nahodí zelené šaty a všetko navôkol sa zazelení. Listy viacerých druhov stromov sú jedlé, najmä prvých pár týždňov, keď sú mladé, mäkké a šťavnaté. Neskôr sú listy tvrdé, vláknité a ťažko stráviteľné.

Mladými listami môžeme nahradiť šalát z obchodu. Pochutiť si na nich môžeme priamo v lese, ale môžeme si ich aj nazbierať a pridať do smoothies, na chlebík, do šalátov, dokonca z nich uvariť šalátovú polievku.

Nemusíme chodiť do obchodu, stačí sa ísť prejsť do prírody!

Viete, ktoré stromy majú jedlé listy?

Vybral som pre vás mojich obľúbených

15 stromov a kríkov s najchutnejšími listami

Buk lesný (CZ buk lesní, Fagus sylvatica)

Podľa mňa sú to tie najchutnejšie listy zo všetkých stromov! Kyseľkavé, trošku ako štiav, sú veľmi chutné a výživné. Používam ich ako základ šalátov, smoothies, do pomazánok, dresingov, na chlebík, do polievky, ale najradšej sa na nich napasiem rovno v lese. :) Sú plné vitamínu C a K, kyseliny listovej a ďalších liečivých látok. Sú protizápalové, antialergické, zmierňujú bolesti zubov a zápal ďasien, pomáhajú pri trávení, zväčšujú apatít. Je to jedna z mojich obľúbených chuťoviek v lese :)

Na rozdiel od lipy bukové listy sú kyselkavé a najlepšie chutia asi 1-2 týždňové, keď sú už úplne rozvinuté.

zľava buk, sprava hrab

Buk si môžeme ľahko pomýliť s hrabom, ktorý má podobnú šedú hladkú kôru. Kmeň hrabu je však nepravidelne pozdĺžne pruhovaný, akoby zvlnený. Listy majú podobný vajcovitý tvar, hrab ich má však na okrajoch pílkovité a buk celistvé s jemnými chĺpkami. Listy hrabu chutia väčšinou horko. Nie sú informácie, že by ich ľudia v minulosti jedávali, ale tiež neboli žiadne otravy, takže zámeny sa nemusíte obávať.

Lipa (CZ lípa, Tilia)

Lipové listy tiež patria medzi tie najchutnejšie – poznám ľudí, ktorí kvôli ich chutným listov sadia lipy na záhradke. Je mám najradšej narašené lipové puky, tie sú doslova famózne. Nemajú výraznú chuť, niektorým chutia jemne orieškovo a sú trošku rôsolovité (obsahujú liečivé slizy). Sú skvelé na šalát či zelené smoothies!

Brest (CZ jilm, Ulmus)

Mladé listy brestu tiež patria na jar k tým najchutnejším. V minulosti sa v Európe mladé listy brestu kvasili ako kapusta, asi najdlhšie tento zvyk pretrval vo Švajčiarsku. Treba dávať pozor pri listoch brestu horského, lebo sú veľmi drsné (v češtine je preto názov jilm drsný). Lepšie je ich preto pomixovať alebo povariť. Ak list dobre nepohryzieme, môže sa nám zaseknúť v hrdle.

Brest ako máloktorý strom má dokonca už plody začiatkom apríla (na juhu). Jedlé sú zároveň zelené ešte nezrelé plody v apríli (na fotke), ako aj dozreté oriešky v máji.

Breza (CZ bříza, Betula)

Brezové listy sa bežne zbierali aj na Slovensku. Môžeme ich jesť aj čerstvé, priamo zo stromu, ale sú trošku horké. Bežnejšie sa zbierali a sušili na liečivé čaje.

Jedlé sú aj brezové jahňady. Najlepšie je zbierať ich tesne pred zakvitnutím, majú množstvo výživného peľu. Samotné jahňady nie sú chutné, ale môžu sa podrviť a pridávať do chlebovej múky, robiť z nich placky a podobne.

Javor (CZ javor, Acer)

Mladé listy javorov sú na jar niekedy chuťovo vynikajúce, inokedy zasa veľmi horké. Jednoduchý spôsob ako to zistiť je, že ich vyskúšate. Keď nám listy chutia, môžeme ich jesť, pridávať do šalátov alebo smoothies.

Lepšie však ako listy sú kvety javorov, tie už nie sú horké. Milujú ich deti.

Na Slovensku sa jedávali aj mladé, zelené, ešte dužinaté plody javorov, ľudovo nazývané javornice. Čím sú mladšie, tým sú chutnejšie.

Hloh (CZ hloh, Crataeugus)

Jedny z prvých listov majú hlohy. V teplejších oblastiach je to už koncom marca, na severe Slovenska začiatkom apríla. Vyrašené listové a kvetové puky, ako aj listy, sú veľmi chutné. Môžu sa jesť počas celej vegetačnej sezóny, nestvrdnú ako u iných druhov. Neskôr môžeme jesť aj kvety. Hloh je vynikajúci na posilnenie srdca.

Ruža šípová (CZ růže šípková, Rosa canina)

Aj ruža šípová a jej podobné divorastúce druhy ruží majú jedlé listy. Ich listy majú tŕne na spodnej strane hlavnej listovej žily. Čím sú mladšie, tým sú chutnejšie, a aj tŕne na listoch sú mäkšie a môžeme ich pokojne jesť.

Dráč (CZ dřišťál, Berberis)

Vynikajúce listy majú dráče. Náš dráč obyčajný, aj cudzokrajné druhy pestované v záhradách (aj tie s červenými listami). Listy sú príjemne kyselkavé. Takisto aj jedlé plody, ktoré bežne zostanú na kríku až do jari, takže nám príjemne spestria prechádzku alebo prácu na záhrade.

Moruša biela (CZ morušovník bílý, Morus alba)

Väčšina ľudí pozná morušové plody. Aj listy moruše bielej sú jedlé, surové alebo varené. Aj keď sa volá moruša biela, často má aj čierne plody.

Ríbezľa čierna (CZ rybíz černý, Ribes nigrum)

Čierne ríbezle síce v našej prírode nájdeme veľmi zriedkavo, no rastú takmer v každej záhradke. Ich listy sú skvelé na čaj, do smoothies alebo na vodné maceráty.

Smrekovec opadavý (CZ modřín opadavý, Larix decidua)

Zo všetkých našich ihličnanov ako prvý začína vyháňať nové ihličie smrekovec opadavý, ľudovo červený smrek. Mladé ihličie je vynikajúce, asi najchutnejšie zo všetkých ihličnanov.

Jedlé má aj samčie šištice.

Smrek obyčajný (CZ smrk ztepilý, Picea abies)

Mladé smrekové výhonky nájdeme od začiatku apríla (v teplejších oblastiach) do polovice júna (vysoko na horách). Sú celkom chutné, príjemne kyslé. Môžeme ich jesť surové priamo zo stromu alebo pridať do šalátov alebo smoothies. Experimentovať sa s nimi dá aj pri varení. Je z nich výborný lekvár, sirup, čaj i macerát. Zaujímavo chutia aj kvasené.

Takisto sa môžu jesť aj ružové samčie šištice, plné výživného peľu. Krásne spestria každé jedlo. Žiaľ, nenájdeme ich každý rok.

Borovica (CZ borovice, Pinus)

Mladé výhonky borovíc sú asi najviac živičnaté zo všetkých, preto sa bežne jedávajú menej, ale zasa najčastejšie sa z nich robí sirup proti kašľu. Môžu sa jesť aj na surovo. Najlepšie chutia spolu so samčími šišticami žltej, červenej či zelenej farby, ktoré nájdeme väčšinou koncom apríla a v máji. Tieto samčie šištice je najlepšie zbierať ešte pred tým, ako sa z nich začne prášiť výživný peľ.

Jedľa biela (CZ jedle bělokorá, Abies alba) a duglaska tisolistá (CZ douglaska tisolistá, Pseudotsuga menziesii)

Jedlé mladé výhonky majú tiež jedle a duglasky. Chutia podobne ako smrekové, avšak pred tým, ako ich začnete zbierať, uistite sa, že ich viete rozoznať od prudko jedovatého tisu. Tis má oproti iným ihličnanom ihličie bez vône (aby ste cítili vôňu, niekedy treba ihličie trošku podrviť) a často ešte aj dvojročné a trojročné vetvičky majú zelené drevo.