Brezová voda

Brezový marec

Breza bola pre Slovanov veľmi dôležitým stromom. Vo viacerých slovanských jazykoch má mesiac marec odvodené svoje pomenovanie od brezy. Po česky: březen, po ukrajinsky: березень (berezeň), po bielorusky: сакавік (sakavik, čo znamená šťava). Marec je totiž hlavný mesiac na zber brezovej šťavy. Je to čas, keď sa stromy začínajú prebúdzať zo zimného spánku a aj keď na povrchu nie je nič vidieť, pod kôrou stromov intenzívne tečie miazga.

Brezová miazga

Brezová miazga (ľudovo aj voda či šťava) je najdôležitejším produktom, ktorý sa odjakživa z brezy zbieral. V pobaltských krajinách, v Rusku, Bielorusku, na Ukrajine, v Škandinávii, v Kanade, na Aljaške a na mnohých miestach v celej tajge, kde je breza oveľa bežnejšia ako u nás, je tradícia zbierania miazgy stále živá. Na Slovensku o brezovej vode hovoria už väčšinou len staré pesničky.

Čo je to miazga stromov?

Miazga je šťava, ktorá prúdi v rastlinných cievach. Je to v podstate voda zo zeme, ktorú stromy čerpajú a filtrujú cez korene, obohatená o látky a živiny stromu. Túto šťavu stromy cievami vháňajú až do pukov, aby mohli vytvoriť listy. Miazga nie je hustá, ako si myslí väčšina ľudí. Vyzerá skoro ako číra voda. Len občas, najmä na začiatku zbierania, keď prejde cez kôru, je hnedá či žltkavá a ku koncu sezóny, keď sa ukážu na stromoch listy, je teplo a rýchlo sa množia baktérie, môže rýchlo zmútnieť. Chutí jemne sladko, osviežujúco.

Z ktorých stromov môžeme zbierať miazgu?

Miazgu môžeme zbierať z viacerých druhov stromov. Chutnú miazgu má vraj aj vlašský orech (o. kráľovský, CZ ořešák královský, Juglans regia), buk (Fagus, s. XXX), lipa (Tilia, s. XXX), hrab (CZ habr, Carpinus, s. XXX), čerešňa (CZ třešeň, Prunus avium, s. XXX) či topoľ osika (Populus tremula). Jelša (CZ olše, Alnus, s. XXX) má horkú miazgu. Všetky druhy listnatých stromov, ktoré nemajú jedovaté listy, majú zrejme jedlú miazgu. Určite však neskúšajte miazgu agátov (CZ trnovník, Robinia, s. XXX) či bršlenu (Euonymus)! Najsladšiu miazgu majú javory (Acer, s. XXX) a po nich brezy, preto sa miazga zbierala najčastejšie z nich. Málokto vie, že naše druhy javorov majú podobný obsah cukru ako javor cukrový (A. saccharum) z Ameriky. V javoroch miazga prúdi skôr ako v brezách, tento proces zvyčajne začína už vo februári. Podľa známeho ovocinára a pestovateľa starých odrôd ovocných drevín Ľuda Vašša má spomedzi našich drevín najsladšiu a najchutnejšiu miazgu vlašský orech.

Kedy miazgu zbierať?

Miazgu stromov môžeme zbierať od dvoch do ôsmich týždňov ročne. Miazga stromami prúdi najintenzívnejšie hlavne v marci, v teplejších oblastiach a keď sú teplejšie zimy, môže začať prúdiť už v januári či februári. Vo vyšších polohách sezóna začína obvykle koncom marca a môže trvať až do polovice alebo do konca apríla. Zvyčajne sa tento proces začne, keď prídu slnečné dni nad 10 - 15 °C. Intenzívne prúdenie miazgy sa končí najneskôr keď sa ukážu na stromoch listy, u niektorých druhov však je to podstatne skôr - mám skúsenosti, že som navŕtal bezlisté javory v horúce aprílové dni a ani kvapka nepotiekla, ale pred týždňom som z nich mal 4l vody za deň. Na severe, kde je chladnejšie, miazga prúdi rýchlejšie a kratšie. V teplejších oblastiach môže trvať prúdenie miazgy dlhšie, keďže zimy sú bez väčších mrazov. Možno práve preto v južných krajinách miazgu veľmi zbierať nezvyknú, čím viac sa však hýbete na sever, tým sa so zberom miazgy zo stromov stretnete častejšie. Niektoré druhy stromov začínajú ťahať miazgu skôr, javor napríklad začína o týždeň - dva, niekedy aj tri skôr ako breza. Dokonca je rozdiel aj medzi stromami toho istého druhu, každý má inú povahu. Jeden začne ťahať miazgu už koncom zimy, hneď ako nastanú prvé teplé dni, druhý rozvážne počká, kým príde skutočné teplo. Preto keď pri zbere miazgy spravíte to isté pri dvoch stromoch vedľa seba, jeden vám jej môže dať za deň aj 50-krát viac ako druhý.

Ako zistiť, či už je ten čas?

Treba sa jednoducho prerezať cez kôru až do dreva. Keď je správny čas, hneď vám zo stromu začne vytekať voda. Ked však nič nejde, neznamená to, že o pár hodín nepôjde - dôležitá je aj čast dňa - ked navŕtame skoro ráno alebo po západe slnka, prúdenie sa môže zastaviť, najmä keď je jasno a noci sú studené. Najlepšie je preto zisťovať to na obed či poobede, keď je najteplejšie. Raz som navŕtal javory a nastavil nádoby, aj keď ani kvapka nešla. Veľké bolo moje prekvapenie, keď som tam po 3 dňoch našiel plné 4 litrové poháre miazgy.

Keď je dlhá zima, pokojne môže byť vôkol aj sneh (u nás posledné dekády je však do marca či apríla sneh len málokde). V tajge býval začiatkom sezóny v apríli sneh bežne, občas dokonca padá aj počas zbierania miazgy. Napriek tomu je však lepšie začať ju zbierať skôr, pretože ku koncu sezóny, keď sú dni už veľmi teplé, môže voda veľmi rýchlo skvasiť, zmútnieť a niekedy sa aj pokaziť. Kvasenie nie je problém, no viacerým chutí viac práve tá sladká, ešte neprekvasená šťava.

Ako miazgu zbierať?

Je veľa spôsobov zbierania miazgy zo stromov. Predtým, ako to spravíte, vás však chcem poprosiť, vždy poďakujte a poproste strom o to, čo chcete zbierať. Poproste a poďakujte mu za jeho liečivé sily, za jeho výživnú miazgu. Ak ste vnímavejší a napojení na prírodu, skúste sa ho ešte predtým opýtať, či si môžete nazbierať jeho miazgu alebo čokoľvek iné. Ja mám niekedy pocit, že mám konkrétny strom nechať, v tom prípade idem radšej k ďalšiemu.

Najbežnejší spôsob zbierania miazgy je cez navŕtanie kôry. Robí sa to do hĺbky 1-3 cm, niekedy aj viac, záleží od hrúbky kôry. Musíme sa cez ňu prevŕtať a dostať sa až k drevu. Do vyvŕtaného otvoru vložíme hadičku, slamku, žliabok (drevený či kovový) alebo rúrku, kadiaľ nám bude tiecť voda z kmeňa. Mne sa celkom osvedčila akvaristická hadička, dostupná je v obchodoch s chovateľskými potrebami (predtým som skúšal hadičky na stáčanie vína a cez ne mi to vôbec nechcelo ísť, voda išla mimo). Na koniec hadičky pripevníme akúkoľvek nádobku (fľašu, vedierko, bandasku, pohár), aby sme mohli vytekajúcu životodarnú miazgu zachytiť.

Druhý spôsob zbierania miazgy je cez prerezanie kôry. Do stromu spravíme šikmý zárez nožom alebo zásek sekerou, môžu byť aj dva v tvare písmen V alebo Y. Musíme prerezať všetky vrstvy kôry až do dreva. Ak použijeme sekeru, treba ňou seknúť silno, ak sekneme príliš slabo, kôru nepresekneme. Môžeme tiež spraviť len malý centimetrový zárez. Do najnižšej časti tohto zárezu či záseku treba niečo vsunúť, aby voda nestekala po kmeni. Osobne mám najlepšiu skúsenosť s kovovým žliabkom či rúrkou. Spraviť do stromu zásek znie mnohým drastickejšie ako vyhĺbiť dierku, strom však ľahšie zacelí dlhú úzku ranu zo sekery či noža ako vyvŕtanú dieru, a určite je prirodzenejšie ísť do lesa s nožom či sekerkou ako s vŕtačkou.

Tretí spôsob, asi najjednoduchší, je odrezať konár a na to miesto nasunúť a priviazať PET fľašu či inú nádobku tak, aby celá miazga, ktorá mala ísť do konára, natiekla do fľaše. Pokiaľ konár prirodzene nesmeruje dole, treba ho ohnúť (napr. priviazať o kmeň, zaťažiť) a PET fľašu oň dobre priviazať, aby sa po naplnení vodou nezosunula. Týmto spôsobom ešte donedávna zbierali miazgu deti pod Tatrami. TANAP to však zakázal.

Hotové kohútiky

V Amerike (tam je zbieranie miazgy miestami ešte bežné) predávajú špeciálne hotové „kohútiky“, ktoré nabijete do navŕtanej dierky. Môžete si ich objednať cez internet, nájdete ich cez heslá „maple taps“„tree tapping kit“ alebo podobne. V Anglicku ich predávajú tiež, tam to však nie je tak bežná komodita, takže sú oveľa drahšie.

Veľa variantov – každý nájde ten svoj

Vyššie opisujem hlavné spôsoby zbierania miazgy, existuje však kopec rôznych variantov. Každý to robí trošku inak, iste si aj vy nájdete svoj vlastný systém. Aby ste o tom mali lepšiu predstavu, pozrite si fotky alebo filmy na internete. Množstvo návodov nájdete na anglických stránkach, stačí vyhľadať „tapping birch“ alebo „collecting sap“, po nemecky „Birkesaft“, po poľsky „sok z brzozy“. Keď „vygúglite“ kľúčové slová, môžete si vybrať, či chcete, aby vám zobrazilo len obrázky alebo video. Postupne sa na internete objavujú aj filmy v slovenčine a češtine - vpíšte do „gúglu“ napr. heslo březová míza. Na YouTube nájdete tisíce návodov zberu miazgy a sami sa môžete presvedčiť o tom, že koľko ľudí ju zbiera, toľko rôznych názorov a spôsobov zbierania existuje. Aj mne sa s pribúdajúcimi skúsenosťami každým rokom menia názory a spôsob zberu. Je to prirodzené.

Aký veľký strom vybrať a koľko vrtov môžem spraviť?

Sú na to rôzne názory. Niektorí hovoria, že by stromy mali mať priemer aspoň 10 cm, ďalší, že 20 a tretí, že 30. Miazga, samozrejme, prúdi v každom strome, no čím je strom väčší, tým viac miazgy ťahá do koruny. Ak spravíte do veľkého stromu aj štyri dierky, stále získate menej ako 1% miazgy. Pri mladších stromoch stačí jedna dierka.

Kam dať nádobu a v akej výške?

Výška, v ktorej to budete robiť, nie je dôležitá. Niektorí radšej vŕtajú vyššie a nádobku priväzujú o konár alebo o kmeň. Iní zas, naopak, vŕtajú nižšie a nádobku pokladajú na zem. Ja to robím väčšinou tým druhým spôsobom. Z južnej strany kmeňa zvykne podľa niektorých tiecť viac miazgy, zo severnej strany máte však inú výhodu: na fľašu svieti menej slnka, teda voda pomalšie kvasí a zost